Olovnatý verzus bezolovnatý krištáľ 

Chceli by ste si kúpiť krištáľ ale strácate sa v ponuke? Premýšľate prečo sa čoraz častejšie v ponuke spoločností objavuje bezolovnatý krištáľ? Prečítajte si nasledujúce riadky, možno vám objasnia rozdiely medzi obidvomi typmi výrobkov.

Olovnatý krištáľ

Suroviny na výrobu oboch typov krištáľu sa výrazne nelíšia, ale hlavným rozdielom je prídavok oxidu olovnatého do skloviny v podiele aspoň 24%. Tento typ krištáľu je preto ťažší, hrubší a používa najmä na ručné strojové brúsenie a dekorovanie PK500. Sklovina ošetrená olovom je poddajnejšia na účely brúsenia a neštiepi sa. Olovený krištáľ navyše v brúsených častiach vytvára zaujímavé dúhové odlesky, pri dotyku počuť zvučný „cveng“. Výroba olovnatého krištáľu je náročná s vyšším podielom ručnej výroby, čo sa odráža aj na cene výrobkov. Tieto výrobky možno umývať aj v umývačke riadu. Nevýhodou je, že olovnatý krištáľ časom „zájde“ stráca na lesku, preto je ho potrebné z času na čas preleštiť. Jeho výroba je energeticky náročná a pre prírodu zaťažujúca.

Bezolovnatý krištáľ

Bezolovnatý krištáľ sa čoraz častejšie používa na výrobu tenkostenného úžitkového sortimentu ako sú poháre, vázy, misy, vyznačuje sa dokonalou čírosťou, jemným leskom a jeho kvalita je rovnako vysoká ako v prípade bezolovnatého krištáľu. Prídavok olova je v tomto prípade nahrádzaný erbiom, báriom titánom alebo inými zložkami. Jeho výroba je jednoduchšia a ekologickejšia, nevznikajú nežiaduce emisie ako pri olovnatom variante. Bezolovnaté sklo je tvrdšie, ale má nižšiu teplotnú odolnosť. Pri rýchlom schladení alebo prudkom zohriatí môže hroziť, že výrobok praskne. Bezolovnatý krištáľ sa používa na jemnejší typ dekorovania a gravírovania skla.

Rozhodne pri bezolovnatom krištáli nemusíte mať obavy že ide o lacnú náhradu, práve naopak. Do popredia sa dostáva, pretože sa jedná o nový spôsob výroby krištáľového skla vysokej akosti a čistoty bez použitia olovnatých prímesí. Výsledkom je nižšia environmentálna záťaž a nižšie zdravotné riziká majstrov brusičov kvôli možnej expozícií olovených častíc pri brúsení.